Krásy Slovenska

Aktuálne číslo

2019/96/9-10

Ilavsko
[ strana 8 | 10 Komentárov ]
Prvá dáma vzdelávania
[ strana 22 | 0 Komentárov ]
Muzika ma vedie životom
[ strana 4 | 14 Komentárov ]
Unínskymi chodníkmi
[ strana 42 | 0 Komentárov ]
Vodná nádrž Ružín včera a dnes
[ strana 66 | 15 Komentárov ]
Súľovské skaly
[ strana 38 | 3 Komentárov ]

Novinky

2019/09/10 Septembrové číslo 9-10/2019

Nové číslo už v predaji

2016/11/12 Krásy Slovenska elektronicky

Vyskúšajte si elektronickú verziu časopisu

Staršie novinky >

Vyberáme z archívu

Na trase po príjemných cestách si vychutnáme zaujímavosti a krásy Košickej kotliny v oblasti Torysy, ako aj horské pasáže lesnatých Slanských vrchov. Historické lokality, sakrálne stavby a výhľady z rozhľadne Čerešenka umocnia zážitky zo zaujímavej túry cez Abov.

Spišský Jeruzálem

V Spišskej Kapitule, v oblasti nazývanej Pažica, sa zachoval na Slovensku unikátny krajinársky a urbanisticko-architektonický koncept. Pozoruhodnú „symbolickú krajinu“ historického a duchovného významu znovuobjavili krajinári a historici v 21. storočí. Akoby až magickú silu miesta v okolí Spišskej Kapituly, tunajšieho genia loci (ducha miesta), znásobuje jedinečná kalvária typu Jeruzalem, ktorá je simuláciou miest spojených s utrpením a smrťou Ježiša Krista. V poslednom období sa podarilo oživiť dávnu tradíciu a lokalita dostala výstižné pomenovanie Spišský Jeruzalem.

Medzi Modrou a Trnavou (1)

Zabŕdavé jazyky hovoria, že kupci, furmani a trhovníci, čo vozievali svoje tovary popod Malé Karpaty medzi Modrou a Trnavou, mali vraj veľmi zlú pamäť. Často si nevedeli spomenúť, v ktorej krčme, vlastne dedine sa nachádzajú. Nevieme, či je to pravda. Pravdou však je, že z názvov dedín medzi Modrou a Trnavou vznikla milá rečňovanka možno na pomoc priekupníkom popíjajúcim vínko, možno len tak, z milej roztopaše. Znie takto: Štefan kráľ Duby bral, Pílu Často On pítal, Dlhú Košeľu, Suchú, Zvoncovú, Roztrhanú... Rečňovanka skrýva názvy deviatich dedín a jedného mesta: Štefanová, Dubová, Píla, Častá, Ompitál (dnešné Doľany; preto aj mäkké „i“ v slove „pítal“), Dlhá, Košolná, Suchá nad Parnou, Zvončín a Trnava. Cez tieto dediny sa teraz vyberieme a v niektorých sa pristavíme. Možno zistíme, že uvedená rečňovanka z čias uhorského kráľa Štefana je ešte stále živá a tvrdohlavo nám pripomína, že v tomto kraji sa hovorilo odjakživa po slovensky.