Krásy Slovenska

Aktuálne číslo

2016/93/9-10

Oravská priehrada bez vody
[ strana 62 | 0 Komentárov ]
Tragický prelom rokov 2015/2016
[ strana 46 | 0 Komentárov ]
Život sa skladá z drobných radostí
[ strana 4 | 0 Komentárov ]
Kostolianska kotlina
[ strana 8 | 0 Komentárov ]
150 rokov od prusko-rakúskej bitky pri Lamači
[ strana 40 | 0 Komentárov ]

Novinky

2015/10/30 Krásy Slovenska elektronicky

Vyskúšajte si elektronickú verziu časopisu

Staršie novinky >

Vyberáme z archívu

Literárna prechádzka po Myjave

„V dome výbornej pi. Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku; tu bývali prvé hlavy a vodcovia povstania slovenského. Tu sa prijímali vyslanstvá okolitých obcí, vydávali sa rozkazy pod pečaťou a podpisom „Slov. národnej rady“, stadiaľto sa rozposielali „Príhlasy ku slovenskému národu“ a tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slov. Pamätný zostane dom tento i rodina v ňom bývajúca vernému synovi i dcére Slovenska.“ Pamätná tabuľa s týmto nápisom je na dome na Štúrovej ulici v Myjave, ktorý domáci obyvatelia poznajú pod názvom dom Anny Koléniovej. Nápis je citát z knihy významného historika meruôsmych rokov Mikuláša Dohnányho História povstania slovenského z roku 1848.

Z Myjavy do Skalice

Skôr ako sa dostaneme do najzápadnejšieho centra slovenskej vzdelanosti – Skalice, prichodí sa nám ešte potúlať po historických miestach slovensko-moravského pomedzia. Preto z Turej Lúky poniže Myjavy, kde sme boli naposledy, ešte zbehneme do dlhej a v úzkej doline troška zovretej obce Bukovec. Až potom sa vrátime na hlavnú cestu z Myjavy do Sobotišťa, kde sa patrí urobiť si dlhšiu zastávku. Možno aj preto, lebo odtiaľ nás čaká cesta do Vrboviec – cesta, po ktorej na Slovensko prišla prvá dobrovoľnícka výprava v revolučných rokoch 1848 a 1849.

Zvyky jarného obdobia

Morena, Morena, za koho si umrela? S príchodom jari sa spája viacero zvykov, z ktorých mnohé majú starobylý základ. Odchod zimy a príchod jari v minulosti pre ľudí silne zviazaných s pôdou predstavovali výnimočné obdobie. Ľudia verili, že smrť a zimu je potrebné vyniesť z chotára. Na tento zvyk sa ešte aj dnes viaže známe vynášanie Moreny – ženskej bábky zo slamy pripevnenej na dlhej drevenej žŕdke a oblečenej v sviatočnom odeve, ktorú mladé dievčatá vynášali k potoku alebo rieke. Na brehu jej strhli šaty, zapálili ju a hodili do prúdu, ktorý mal zimu spájanú s nedostatkom, chladom a chorobami odplaviť preč. Tento zvyk sa v Smrtnú nedeľu praktikoval aj na hornom Šariši a je známy dodnes.