Tanec bol jeho vášňou

Číslo: 2017/94/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Osobnosti Strana: 22
Autor: Anna Sláviková
Autor fotiek: Peter Procházka, Peter Brenkus

 „Národ musí zostať národom, nech by sa už dialo čokoľvek.“  profesor Štefan Nosáľ.

nosal07-fotopeterbrenkus.jpg 


Kultúru si priniesol zo svojej rodnej dediny Hriňová  a folklór, ktorému sa priučil v pôvodnom prostredí, odovzdával mladým tanečníkom Lúčnice. S týmto ľudovým umeleckým súborom, s ktorým spolupracoval sedem desaťročí, prešiel vari všetky krajiny sveta, zakrepčil si aj na javisku slávnej Kráľovskej opery v Antverpách, londýnskej Kráľovskej opery i rímskej Opery. Svoj vrchársky temperament  najväčšmi prejavil v odzemku, ktorý zostal pre neho do posledných chvíľ srdcovou záležitosťou, ale rád si zatancoval aj zbojnícky tanec a husárske tance. Vyhľadával talenty a za svojho dlhoročného aktívneho pôsobenia vychoval 30 profesionálnych choreograf a vyše 600 tanečníkov. Lúčnica sa stala súčasťou jeho života a rád sa vyznával z lásky k nej: „Lúčnica je pre mňa všetko.“ Inšpiroval sa tancami  prostých ľudí, ktoré svojským štýlom pretvoril a vytvoril z nich viac ako sto samostatných choreografických kompozícií. Tanečné zložky pripravil pre filmy, televízne inscenácie, spolupracoval s divadlami i viacerými folklórnymi súbormi, ako  SĽUK, Poddukliansky ukrajinský súbor, Československý štátny súbor v Prahe a iné umelecké telesá.

Vždy svieži, vtipný, temperamentný človek s huncútskym ohníčkom v očiach, jedna z najvýraznejších osobností nášho umenia, vysokoškolský pedagóg a choreograf – folklorista, tanečník, režisér, fujarista, umelecký vedúci súboru Lúčnica, národný umelec, profesor Štefan Nosáľ, narodený 20. januára 1927 nás 22. júla 2017 vo veku 90 rokov navždy opustil.

 Životnú silu a elán dostal do vienka, a tak prekonal mnohé ťažkosti. Ako dieťa prechladol, dostal vysoké horúčky a kňaz mu dal už posledné pomazanie. Vyliečila ho stará bylinkárka. Tým sa jeho detské trápenia neskončili. Ako 10-ročnému mu cez hrudník a nohy prešiel rebriniak. Napriek ťažkému zraneniu ostali nohy pre neho tým najdôležitejším „umeleckým prostriedkom“ a našťastie mu slúžili ešte donedávna aj vo vysokom veku dokázal držať krok s mládežou, ktorá ho v súbore obklopovala.

Svoju mladosť prežil na strednom Slovensku pod Poľanou. Ľudia sa tu zaujímali o národnú kultúru, existovali ochotnícke súbory, v ktorých aj tancoval. Vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, no nikdy sa neživil ako stavebný inžinier. Vždy ho zaujímal tanec a ten aj v konečnom dôsledku vyplnil celý jeho život. Pred verejnosťou  prvýkrát vystúpil ako chlapča a tancoval na želanie starého otca. Potom už tancoval naplno ako vysokoškolák, keď skrsol nápad založiť mužskú skupinu Odzemkári, ktorá sa pridala k novozaloženému  súboru Lúčnica. Po rokoch aktívneho sólového tanca sa stal choreografom, časom mu pribudla aj funkcia umeleckého vedúceho súboru. Ako pedagóg na VŠMU napísal knihu Na ceste k súčasnej choreografii, neskôr vydal vysokoškolskú učebnicu Choreografia ľudového tanca. V roku 2000 vydal knihu spomienok Môj života Lúčnica. Drahoslav Machala v biografickej knihe Čarodejník Lúčnice píše, že lúčničiarov nazývajú vyslancami slovenskej kultúry, o čo sa profesor Nosáľ výdatne pričinil. Zaslúžil sa aj o to, aby bol ľudový tanec považovaný za osobitný umelecký prejav a tento tanečný odbor sa vyučoval na Katedre tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, kde dlhé roky učil. Ako režisér sa podpísal pod programy mnohých folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej i Detve.

Dielo nestora slovenského folklóru, profesora Štefana Nosáľa zostáva v našej kultúre stále prítomné. Či už v podobe  choreografií v súbore Lúčnica, ale aj televíznych či filmových snímok, z ktorých spomeňme aspoň hudobný film Rodná zem (1953), Rok na dedine (1967), na ktorých spolupracoval, ba aj slávny muzikál Na skle maľované, na ktorom sa autorsky podieľal. Oficiálne ocenenia  – národný umelec, Rad Ľudovíta Štúra, Krištáľové krídlo, Pribinov kríž, Cena Pavla Straussa i najnovšie ocenenie Zlatá plaketa, ktoré mu odovzdal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pri nedávnom okrúhlom jubileu – sú len skromným ohodnotením jeho talentu a usilovnej práce s ľudovou kultúrou, ktorú tak miloval a venoval jej celý svoj život. 

Náhodné články...

Turčianska kotlina Katarína Slobodová Nováková a Marián Priečko

S deťmi v Malej Fatre Viera Poláková

Na Pravnáč Karol Mizla

412 km za 19 dní Vladimír Chrapčiak

Dunajec – istota vodákov Miroslav Herchl

Neboli nájdené žiadne výsledky.
Neboli nájdené žiadne výsledky.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk