Tanec bol jeho vášňou

Číslo: 2017/94/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Osobnosti Strana: 22
Autor: Anna Sláviková
Autor fotiek: Peter Procházka, Peter Brenkus

 „Národ musí zostať národom, nech by sa už dialo čokoľvek.“  profesor Štefan Nosáľ.

nosal07-fotopeterbrenkus.jpg 


Kultúru si priniesol zo svojej rodnej dediny Hriňová  a folklór, ktorému sa priučil v pôvodnom prostredí, odovzdával mladým tanečníkom Lúčnice. S týmto ľudovým umeleckým súborom, s ktorým spolupracoval sedem desaťročí, prešiel vari všetky krajiny sveta, zakrepčil si aj na javisku slávnej Kráľovskej opery v Antverpách, londýnskej Kráľovskej opery i rímskej Opery. Svoj vrchársky temperament  najväčšmi prejavil v odzemku, ktorý zostal pre neho do posledných chvíľ srdcovou záležitosťou, ale rád si zatancoval aj zbojnícky tanec a husárske tance. Vyhľadával talenty a za svojho dlhoročného aktívneho pôsobenia vychoval 30 profesionálnych choreograf a vyše 600 tanečníkov. Lúčnica sa stala súčasťou jeho života a rád sa vyznával z lásky k nej: „Lúčnica je pre mňa všetko.“ Inšpiroval sa tancami  prostých ľudí, ktoré svojským štýlom pretvoril a vytvoril z nich viac ako sto samostatných choreografických kompozícií. Tanečné zložky pripravil pre filmy, televízne inscenácie, spolupracoval s divadlami i viacerými folklórnymi súbormi, ako  SĽUK, Poddukliansky ukrajinský súbor, Československý štátny súbor v Prahe a iné umelecké telesá.

Vždy svieži, vtipný, temperamentný človek s huncútskym ohníčkom v očiach, jedna z najvýraznejších osobností nášho umenia, vysokoškolský pedagóg a choreograf – folklorista, tanečník, režisér, fujarista, umelecký vedúci súboru Lúčnica, národný umelec, profesor Štefan Nosáľ, narodený 20. januára 1927 nás 22. júla 2017 vo veku 90 rokov navždy opustil.

 Životnú silu a elán dostal do vienka, a tak prekonal mnohé ťažkosti. Ako dieťa prechladol, dostal vysoké horúčky a kňaz mu dal už posledné pomazanie. Vyliečila ho stará bylinkárka. Tým sa jeho detské trápenia neskončili. Ako 10-ročnému mu cez hrudník a nohy prešiel rebriniak. Napriek ťažkému zraneniu ostali nohy pre neho tým najdôležitejším „umeleckým prostriedkom“ a našťastie mu slúžili ešte donedávna aj vo vysokom veku dokázal držať krok s mládežou, ktorá ho v súbore obklopovala.

Svoju mladosť prežil na strednom Slovensku pod Poľanou. Ľudia sa tu zaujímali o národnú kultúru, existovali ochotnícke súbory, v ktorých aj tancoval. Vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, no nikdy sa neživil ako stavebný inžinier. Vždy ho zaujímal tanec a ten aj v konečnom dôsledku vyplnil celý jeho život. Pred verejnosťou  prvýkrát vystúpil ako chlapča a tancoval na želanie starého otca. Potom už tancoval naplno ako vysokoškolák, keď skrsol nápad založiť mužskú skupinu Odzemkári, ktorá sa pridala k novozaloženému  súboru Lúčnica. Po rokoch aktívneho sólového tanca sa stal choreografom, časom mu pribudla aj funkcia umeleckého vedúceho súboru. Ako pedagóg na VŠMU napísal knihu Na ceste k súčasnej choreografii, neskôr vydal vysokoškolskú učebnicu Choreografia ľudového tanca. V roku 2000 vydal knihu spomienok Môj života Lúčnica. Drahoslav Machala v biografickej knihe Čarodejník Lúčnice píše, že lúčničiarov nazývajú vyslancami slovenskej kultúry, o čo sa profesor Nosáľ výdatne pričinil. Zaslúžil sa aj o to, aby bol ľudový tanec považovaný za osobitný umelecký prejav a tento tanečný odbor sa vyučoval na Katedre tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, kde dlhé roky učil. Ako režisér sa podpísal pod programy mnohých folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej i Detve.

Dielo nestora slovenského folklóru, profesora Štefana Nosáľa zostáva v našej kultúre stále prítomné. Či už v podobe  choreografií v súbore Lúčnica, ale aj televíznych či filmových snímok, z ktorých spomeňme aspoň hudobný film Rodná zem (1953), Rok na dedine (1967), na ktorých spolupracoval, ba aj slávny muzikál Na skle maľované, na ktorom sa autorsky podieľal. Oficiálne ocenenia  – národný umelec, Rad Ľudovíta Štúra, Krištáľové krídlo, Pribinov kríž, Cena Pavla Straussa i najnovšie ocenenie Zlatá plaketa, ktoré mu odovzdal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pri nedávnom okrúhlom jubileu – sú len skromným ohodnotením jeho talentu a usilovnej práce s ľudovou kultúrou, ktorú tak miloval a venoval jej celý svoj život. 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk