Jaskyne pokladov (2)

Azda najslávnejšími obyvateľmi jaskýň v slovenskej histórii, mýtizovanými a heroizovanými prostredníctvom bohatého folklóru, sa stali zbojníci. Ľudová tradícia, oslavujúca povstanie proti feudálnemu útlaku, povzbudená a živená štúrovskou poéziou polovice 19. storočia, keď sa naplno prejavila nevyhnutná potreba národného a kultúrneho sebaurčenia, vytvárala mýty a legendy o družinách hôrnych chlapcov, ktorých chodníčky vedú do skál... Kryštalizácia slovenskej identity prebiehala v súzvuku s prekvitajúcimi legendami o zbojníkoch a ich jaskyniach pokladov.

07-1.jpg 


Zbojnícka priepasť a Zbojnícka jaskyňa pri Silickej Jablonici, Zbojnícka jaskyňa na Borinke, v Demänovskej doline, nad Haligovcami, v krase pri Beckove, pri Plešivci, nad Dolným Harmancom, blízko Chtelnice, pod Salatínom v Nízkych Tatrách, dvojica jaskýň pri Dubnici nad Váhom, jaskyňa v pieskovcoch pri obci Kríže blízko Bardejova a ďalšia pri Orlove neďaleko Starej Ľubovne, tie všetky nesú mená po zbojníkoch. V bradlovom pásme a flyši ostaneme, ak sa rozhodneme navštíviť Zbojnícku dieru pri Hraničnom, ďalšiu v Mníšku nad Popradom a do tretice krátku jaskyňu blízko Šambrona. Zbojnícke diery nájdeme aj v pieskovcoch pri Vojňanoch či vo vápencoch neďaleko Švošova.

Na piedestál zbojníckej tradície postavil štúrovský básnik Ján Botto legendárneho hrdinu Juraja Jánošíka z Terchovej, po ktorom je dnes pomenovaných desať slovenských jaskýň. Nekrasová Jánošíkova jaskyňa v rovnomennej skale dominuje Hrochotskej doline (známa tiež ako Abčiná), ďalšia na Strážove, pri Prievidzi, nad Trenčianskymi Teplicami, pri Mochovciach, neďaleko Sklabinského Podzámku, ale aj v Brtkovičnej doline nad Liptovskou Porúbkou či vo vulkanitoch Budinskej skaly pri Lučenci sú tými najvýznamnejšími z nich. Jánošíkove jaskyne a Jánošíkove skrýše sú rovnomerne rozptýlenými po celom strednom Slovensku. Priamo v jeho srdci leží kraj Štefana Marka Daxnera, ktorý už roku 1845 vydal v Orli tatránskom článok s názvom Poklad Jánošíkou. Nečudo, že v jeho rodnom kraji nadlho prepukla akási „jánošíkovská horúčka“.

Načisto sa jej podvolila rodina Bošeľovcov z Horehronia. Neurčitá povesť hovorí, že jaskyňa, z ktorej vidieť kostolnú vežu v Závadke nad Hronom, ukrýva poklad. Taká jaskyňa by sa pravdepodobne mohla vyskytovať v severných svahoch Veľkej Stožky. Nuž, Bošeľovci sa dali do kopania. Postupne obetovali všetok svoj čas, zdravie i peniaze. Vykopali haldy hliny a jaskyňu, dnes nazývanú Machnatá, prehĺbili do 54 metrov; steny výkopu vystužili drevenými trámami, hlboko sa zadlžili a napokon skončili s podlomeným zdravím v biede a posmechu.

Bošeľovci neboli jediní, kto podľahol spaľujúcej túžbe po rýchlom zbohatnutí. Kopalo sa i v Priepasti v Gypse nad Muránskou Hutou, ktorú domáci obyvatelia nenazvú ináč než Jánošíkova. Hľadači pokladov pôsobili aj v neďalekých Tatričkách, kde špicaté skalné veže na kontakte žulových Stolických vrchov s vápencami Telgártskeho hrdla pôsobia vskutku ako miniatúrne Tatry. Istá legenda tiež hovorí, že hôrni chlapci zakopali zlatý poklad na lúke pod Muránskym hradom. Roky kopania v snahe objaviť ho však nikam neviedli. Nenašla sa ani jaskyňa, nieto ešte dukáty. Podľa inej povesti je poklad ukrytý v jaskyni, kde sa voda šesťkrát točí. Môže ňou byť Jaskyňa v Homoli neďaleko Červenej Skaly alebo jedna z jaskýň v doline Stračaník, ktorej vstup zdobí kľukatý stropný meander? Aj v Čertovej jaskyni pod sedlom Zbojská sa chodby šesťkrát kľukatia, hoci vody v nej dnes niet. Málokto vie, že jaskyňa sa ešte prednedávnom nevolala podľa priľahlej doliny Čertova, ale podľa jej refugiálneho významu z 18. storočia – Zbojnícka či ako neďaleké sedlo – Zbojská. Aj blízky vrch Kučalach svojím názvom odkazuje na skalné obydlia... Nuž, kto vie?

 

S istotou však môžeme povedať, že Jánošík ani ostatní zbojníci jakživ nevideli toľko bohatstva, koľko im prisúdila bohatá obrazotvornosť prostého ľudu. Skrýše sa spravidla čoskoro prezradili a ťažko uveriť, že by v nich čosi ostalo. Zbojnícky život bol zväčša chudobný a bez výnimky bolestivo krátky. Jánošík, Uhorčík, Surovec, Šustek, Huncaga a mnohí ďalší vlastne zbojníčili len jedinú, najviac dve sezóny. Počas zimy sa ukrývali a v lete lúpili. Legendárny Jánošík sa pridal k zbojníkom na jeseň v roku 1711 a už o rok na to ho zlapali. Len vďaka intervencii banského podnikateľa Lániho z Dobšinej sa z obvinení na čas vyvliekol, no hneď na jar 1713 bol súdený a za svoje činy popravený. Z historických okolností tak možno usúdiť, že poklady nie sú ničím iným než folklórnym mýtom.

Dodnes je zbojnícka tradícia snáď najsilnejšie zachovaná v Jánošíkovej rodnej Terchovej. Namiesto zlatého pokladu tu však pod Malým Rozsutcom nachádzame unikátnu jaskyňu s nevšednou kalcitovou výzdobou. Minerál sa tu netvoril vo forme nátekov sintra, ale kryštalizoval v tvare čírych kalcitových klencov. Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že kalcit sa v jaskyni nevytvára dlhodobými procesmi, ale z geologického hľadiska priam závratnou rýchlosťou. Je toto ten legendárny zbojnícky poklad? Pretransformovali sa túžby ľudu do priehľadných kryštálov v srdci majestátnej hory?

Možnože poklady nie sú zo zlata! Zlata v jaskyniach jednoducho niet. Zato klenoty Zeme, ktoré opisuje Rudolf Tesnohlídek v rozprávkovej knihe O zakleté Lúčance, evokujú pocity porovnateľné s objavmi najväčších pokladov sveta! Tie existujú nielen v podobe nádherne vyzdobených siení, ale aj priezračných jazierok a krištáľovo čistých jaskynných studničiek, potokov či riek. Zdroje jaskynnej vody využívajú ľudia na pitie od Devína po Podhoroď.

Keď sa budete nabudúce prechádzať po brehu podzemnej Demänovky v sprístupnenej Demänovskej jaskyni slobody, spomeňte si, že práve jej voda zásobuje vodovodné kohútiky veľkej časti Liptova. Voda dáva život nielen jaskyni, ale aj nám všetkým. Kvalitná prírodná pitná voda bez akéhokoľvek znečistenia, to je ten najväčší poklad, za ktorý môžeme byť jaskynným chrámom naveky vďační!

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk