Hadí jed

Číslo: 2018/95/7-8 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Fotografovanie Strana: 69
Autor: Ivan Kňaze
Autor fotiek: Ivan Kňaze

Poďme sa teraz pozrieť na najjedovatejšieho, ba dá sa povedať aj najnebezpečnejšieho živočícha u nás. Patrí do triedy plazov (Reptilia), do podradu hady (Serpentes), čeľade vretenicovitých (Viperidae) a je to známa a všade obávaná vretenica obyčajná, po novom pomenovaná vretenica severná (Vipera berus). V Čechách ju volajú zmije obecná. Tento názov sa často medzi ľuďmi používa aj na Slovensku, je to však ten istý, jediný druh jedovatého hada na Slovensku aj v Čechách.

uzovkahladkacoronellaaustriaca0.jpg 


Človek má z vretenice strach, a nielen z nej. Ľudia ju často nepoznajú hady, a preto pred každým utekajú alebo ho prenasledujú. Je pravda, že na jedovatú vretenicu sa veľmi podobá naša neškodná a nejedovatá užovka hladká (Coronella austriaca). Aj mne sa pri potulkách prírodou stalo, že som si užovku hladkú pomýlil s vretenicou. A viete prečo?

            Približoval som sa k užovke hladkej, ktorá stála v loveckej pozícii pri rannom slnku. Idem bližšie a  odrazu sa užovka stočila do tvaru písmena „S“ a zaútočila na mňa – hlava jej vystrelila a na prste mi zostali dve krvavé bodky. Neveril som vlastným očiam, vôbec som nepostrehol, v ktorom okamihu ma had pohrýzol. Ranu som postláčal a umyl, nič sa nestalo.

S vretenicou som sa stretol najmenej desaťkrát a tento jedovatý had mi toto nikdy neurobil, pravdaže bol som opatrnejší. V Malej Fatre, na brehoch riečky Varinky, ale aj nad Terchovou v oblasti Obšívanky, Nižných a Vyšných Kamencov sa istý čas akoby s vretenicami vrece roztrhlo. Ale bežní ľudia, turisti o tom nevedeli. Veď vretenica sa nevystatuje, neukazuje, neútočí len tak bez príčiny, nenaháňa človeka, ako sa niektorí chvália. Vretenicu treba nájsť, najmä zjari zrána pri vychádzajúcom slnku, na mieste, kde dopadajú lúče. Tento živočích je studenokrvný – potrebuje na zohriatie tela teplo z vonkajšieho prostredia, až potom sa môže páriť a ísť na lov. Skrehnutý, studený had nás nepohryzne, nemôže otvoriť ani papuľu, kde má oba jedovaté zuby. Najčastejšie vtedy som sa snažil vretenicu fotografovať. Lenže po prehriatí tela začína byť had nervózny a čoraz nebezpečnejší, pretože mu ožívajú žilky. Potom už sa treba od vretenice vzďaľovať. Vretenica má tú istú stratégiu útoku proti votrelcovi ako užovka hladká – postaví sa do tvaru písmena „S“ a vystrelí hlavu. Nedaj bože, aby nás uhrýzla. Radšej utekajme, aby sme jed od vretenice do tela nedostali.

Najnebezpečnejšie sú miesta vyhriate ranným slnkom. Keď nebodaj stúpime na vretenicu, , vtedy niet pomoci, hlava hada vystrelí a pohryzie nás do nohy. Preto nie je vhodné behať zjari po hore v krátkych nohaviciach, ale v pevnej obuvi a dlhých hrubých nohaviciach.

Na druhej strane môžem však potvrdiť, že vretenica je z našich piatich druhov hadov najmierumilovnejší živočích. Nie je plachá, je pokojná, zdá sa vždy akoby ospalá, nevie byť rozzúrená, ani drsná, ani zvedavá, ani útočná? Útočná je len vtedy, keď jej nedáme pokoj a keď ju zašliapneme.

Uhryznutie vretenicou môže mať vážne následky, ale aj nemusí. Záleží na tom, koľko jedu nám had vstrekne do rany. Udáva sa, že obsah jedových žliaz vretenice je 10 mg. Avšak keď nás vretenica náhodou uštipne, vstrekne nám do rany najviac 3 mg jedu. Musíme si uvedomiť, že vretenica sa silou-mocou neusiluje streknúť jed do rany, pretože je to pre ňu veľmi namáhavé, musí vynaložiť veľa energie. Had má schopnosť regulovať vystreknutie určitého množstva jedu špecializovaným svalovým orgánom. Rozlišuje okolnosti, napríklad veľkosť koristi a , zdá sa mi, že aj pri poštípaní človeka vretenica myslí na to, ako k udalosti došlo. Ako som sa dozvedel, vretenica poštípala človeka a nebol intoxikovaný jedom, lebo mu vstrekla len nepatrné množstvo jedu. Človek pri pohryznutí a vniknutí jedovatého zubu do kože najprv pocíti ukrutnú bolesť, na ktorú okamžite reaguje nervový systém, a had už niekedy nestačí jed do rany vstreknúť. Stane sa to najmä vtedy, keď do kože vnikne len jeden – dlhší zub, viditeľná je len jedna krvavá škvrnka.

Vretenica, ktorá útočí, vytvorí z prednej časti svojho tela kľučku „S“, čo nie je samoúčelné. Kľučka má svoj význam. Had pritom napne sval, ten pomáha jedovým žľazám streknúť jed cez kanálik v jedových zuboch, ktoré sú v papuli sklopené.

Keď som na Poľane v  lokalite Sedlo a Šimov háj pozoroval dlhé hodiny vretenicu na love, videl som, ako had zaútočil na hrabáča podzemného (Pitymys subterraneus). Najzaujímavejšie bolo, že hrabáč obiehal okolo vretenice akoby nič, hľadal si na zemi potravu, potom sa pokojne čistil a vretenica sa s kamennou tvárou opatrne približovala, čo trvalo vari štyri minúty. Za ten čas si had dobre overil podmienky na lov, potom mierne zdvihol prednú časť tela do elipsovitej polohy, zadná časť tela sa pohybom vlnila a  had sa posúval k hrabáčovi. Asi zo vzdialenosti dvadsať centimetrov had zaútočil. Útok sa nedá okom jasne spozorovať, trvá stotinu sekundy a hrabošovitý hlodavec sa skrúca od toxínu. Had sa skrúti do klbka a čaká, vyčkáva, pokojne leží a mŕtvy hrabáč tiež. Až o hodnú chvíľu začne had jazykom ohmatávať a pomaly otvára papuľu a od hlavy začne korisť pohlcovať.

Had čaká pri mŕtvom hrabáčovi pravdepodobne preto, ak by sa ešte prebral, aby mohol útok opakovať, lebo čo keby sa mu náhodou prehltnutý hlodavec v tele prebral? Dohrýzol by mu vnútorné orgány a had by uhynul.

Smrteľná dávka jedu pre myš je 1 až 3 mg, pre človeka sa udáva množstvo 15 až 20 mg. Pre dieťa však môže byť už dávka jedu 3 mg nebezpečná.

Ešte by som chcel pripomenúť, že v jarnom období je vretenica aktívnejšia a v čase rozmnožovania sa udáva vyššia účinnosť hadieho jednu na ľudský organizmus. Počas leta a jesene je účinok menší. Prekvapujúce je, že aj malý hadík vretenice, teda mláďa sotva dvadsať centimetrov dlhé, má jedové žľazy a dokonca sa zistilo, že jed obsiahnutý v jeho žľazách je účinnejší ako jed jeho matky. Ale aj pri manipulácii s mŕtvym hadom musíme byť opatrní, zložky jedu sú stabilné aj viac rokov, ba aj v suchom stave až niekoľko desiatok rokov.

 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk