Vodná nádrž Ružín včera a dnes

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Krajina a ľudia Strana: 66
Autor: Matej Motyčka
Autor fotiek: Matej Motyčka

Už takmer polstoročie nás delí od významného zásahu do toku rieky Hornád. Pod hladinou vodnej nádrže Ružín ležia zatopené celé obce či časť niektorých aj úsek pôvodnej Košicko-bohumínskej železnice. Vodné dielo je dodnes jediná väčšia stavba na rieke Hornád.

ss.jpg 


Vodná nádrž Ružín vznikla prehradením rieky Hornád v kľukatom údolí Bujanovských vrchov. Jej výstavba bola realizovaná v rokoch 1963 až 1972. Vybudovaním vodnej nádrže Ružín sa hladina vzdula v dĺžke 16 km na ploche vyše 600 ha. Nádrž sa rozdeľuje na dve časti Ružín I (vybudovaný v roku 1967) a Ružín II (vybudovaný v roku 1972). Vodné dielo je hlboké miestami až 60 metrov. Hlavným účelom stavby bolo zabezpečiť dodávku vody pre práve vzniknuté Východoslovenské železiarne, n. p. (dnešný U.S.STEEL a. s.), avšak nemenej dôležité bolo zníženie prietoku rieky Hornád, ktoré malo definitívne vyriešiť problém s častými povodňami. Vedľajšími „bonusmi“ bola výroba elektrickej energie a zriadenie novej rekreačnej zóny. Stavba je realizovaná veľmi precízne, keďže od dokončenia sa na nej neobjavili žiadne praskliny, resp. iné narušenia. Popri stavbe priehrady sa vybudovalo 53 km ciest, 5,9 km železničných tratí, dva železničné a štyri cestné mosty. Samotné napĺňanie priehrady sa začalo 20. januára 1968.

Vybudovanie novej nádrže si vyžiadalo vysťahovanie niekoľkých obcí. Obce Ružín a Malý Folkmár zanikli úplne. Obec Rolova Huta bola z veľkej časti zlikvidovaná a jej súčasná časť je katastrálne pričlenená k obci Margecany. Košické Hámre, resp. ich súčasná malá časť bola pričlenená k obci Košická Belá. Obce Margecany a Jaklovce, resp. niektoré ich časti, boli presťahované na nové miesta. Katastrálne zmeny začali spolu s oceňovaním nehnuteľností určených na asanáciu v roku 1960. Pri asanáciách bola medzi občanmi a štátom uzatvorená zmluva, podľa ktorej mohli obyvatelia stavať nové obydlia v rovnakej peňažnej hodnote, ako vlastnili dovtedy.

V súvislosti so sťahovaním ľudí zo zaniknutých obcí, resp. ich častí, zaznamenala najväčší nárast obyvateľstva obec Margecany. Tá má v súčasnosti približne 2 000 obyvateľov a stala sa významnou dopravnou križovatkou celého regiónu. Z turistických zaujímavostí sa dá z Margecian podniknúť výlet po žltej značke na Roháčku (1 029 m). Za kostolom obce, ktorý je v dôsledku vybudovania priehrady atypicky umiestnený za obcou, sa nachádza významná prírodná pamiatka – Margecianska línia. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená kvôli ochrane skalnej steny, ktorá odkrýva jednu z najvýznamnejších tektonických línií Západných Karpát. 

Menej šťastný osud postihol obec Ružín,  550 jej obyvateľov  pred zaplavením presťahovali do Margecian, Malej Lodiny, Kysaku, ale aj do nových panelových sídlisk v Košiciach. Obec ležala na prekrásnom mieste pod vrchom Sivec (781 m) a pred svojím zánikom ekonomicky prosperovala. Počas výstavby železničnej Trate družby bolo v obci ubytovaných množstvo robotníkov aj stavebných odborníkov. V blízkosti obce sa totiž budovali dva železničné tunely. Jeden z nich, Bujanovský tunel, je dodnes najdlhším železničným dvojkoľajným tunelom na Slovensku. Obec Ružín mala už ako jedna z mála v päťdesiatych rokoch zavedený elektrický prúd. Pôvodne plánované presídlenie obce len o pár stoviek metrov pod Suchý vrch bolo nakoniec zamietnuté. Do dnešnej doby sa z Ružína zachoval len pôvodný cintorín. Posledná asanovaná stavba bol kostol v roku 1970. V tomto roku už bola prvá časť vodného diela v prevádzke.

Okolie vodnej nádrže Ružín je značne späté so železnicou práve kvôli už spomínanému Bujanovskému tunelu či Ružínskemu viaduktu. Tie boli postavené počas výstavby novej Trate družby. Pri plánovaní a následnej stavbe sa už rátalo aj s realizáciou priehrady, a aj preto sa nová Trať družby postavila o niekoľko metrov vyššie, resp. bola preložená na nové teleso. (pôvodná Košicko-bohumínska trať bola vybudovaná v roku 1872 a na prepravu nákladu a služby cestujúcim slúžila do roku 1955). 13. septembra roku 1955 bol slávnostne otvorený posledný úsek novej Trate družby. Bol to práve úsek prechádzajúci okolo nádrže Ružín (úsek Kysak – Margecany). Novovybudovaný dvojkoľajný úsek v dĺžke 19 kilometrov skrátil jazdnú dobu rýchlikov o 15 až 20 minút a nákladných vlakov až o cca 90 minút a železniciam slúži dodnes.

Zámer výstavby vodnej nádrže Ružín bol aj napriek nostalgickým spomienkam pre doliny riek Hornád a Hnilec veľmi prospešný. Časté záplavy trápili obyvateľov obcí v strednom toku rieky Hornád od nepamäti. Práve obec Ružín bola pre časté záplavy dočasne oslobodená od platenia daní. Katastrofálna povodeň zasiahla obec v roku 1951 a posledná povodeň postihla údolie Hornádu aj počas výstavby novej nádrže. Od výstavby nádrže však už na Hornáde na jeho strednom toku povodne neboli. 

No pred touto vskutku príťažlivou oblasťou, kde polstoročie citlivo vedľa seba existuje príroda a železnica, stojí aktuálne celkom iný ekologický problém – znečisťovanie Ružína odpadom, hlavne plastmi. Tie končia práve na sútoku riek Hnilec a Hornád v katastri obce Margecany. Dôvodom sú najčastejšie nelegálne postavené osady v blízkosti tokov riek a najmä veľké množstvo domového odpadu vyhodeného vo voľnej prírode. Pri silnejšej búrke sa všetok odpad dostáva do riek a priamo do priehrady. Od výstavby až do 90. rokov bolo možné kúpanie aj priamo v Margecanoch, no súčasný stav to už nedovoľuje (nie je zakázané, no pri sútoku riek Hornád a Hnilec  ho neodoporúčam). V poslednom roku sa aj s pomocou Slovenského vodohospodárskeho podniku Košice organizuje pravidelné čistenie priehrady a  na zachytávanie plastového odpadu tu bola umiestnená aj sieť. Kúpanie je však možné a vyhľadávané na miestach v blízkosti obce Košická Belá. Celá priehrada je vhodná na rybárčenie a počas letných dní i nocí je tu príjemná a pokojná atmosféra na aktívny či pasívny relax. Milovníkom výhľadov a turistiky odporúčam výlety na Folkmarskú skalu (915 m), Sivec (781 m), Roháčku (1 029 m), no za spomienku stoja aj Veľká ružínska jaskyňa a Antonova jaskyňa.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk