Unínskymi chodníkmi

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Tip na výlet Strana: 42
Autor: Juraj Červenka
Autor fotiek: Juraj Červenka

Keď sme pred rokmi cestovali autobusom z Bratislavy do Skalice, zaujalo nás okolie dedinky Unín. Ladne zvlnená krajina, poorané polia oddelené stromoradiami, cesta od obce Štefanov pripomínala jazdu na húsenkovej dráhe. Dlho sme plánovali navštíviť Unín na dlhšie, ale až nedávno padlo rozhodnutie preskúmať okolie najvyššie položenej obce skalického okresu dôkladnejšie.

5.jpg 


Zastavili sme v strede obce, pod starým gaštanom, povedľa pamätníka obetiam prvej svetovej vojny. Súsošie Krista a dvojice vojakov, jedného zomierajúceho a druhého utešujúceho, je vskutku pôsobivé. Pamätníky padlým neodmysliteľne patria k slovenskej dedine, ten unínsky z roku 1937 zaiste môžeme zaradiť k honosnejším. „Kto príde do Unína, čoskoro zistí, že táto obec je v niečom iná. Je to určite spôsobené jej exponovanou polohou, veď kedysi bol prístup do Unína oveľa komplikovanejší. Cestu medzi Štefanovom a Unínom dokončili až v 80. rokoch minulého storočia,“ vysvetľuje historik a Unínčan Martin Hoferka, s ktorým sa stretávame pri pomníku.

My sa však v obci dlho nezdržujeme, pretože mierime za dedinu, do otvorenej krajiny Chvojnickej pahorkatiny. Za sebou nechávame posledné unínske domy, na okraji obilného poľa míňame prvý z krížov, akými je táto časť horného Záhoria doslova posiata, a začíname mierne stúpať širokou poľnou cestou. Občas zastavujeme a obzeráme sa za seba, pohľady sa nám zastavia až na obzore, na vápencovom pohorí Pavlovské vrchy v oblasti Pálavy.

 

Hore po rebríkoch

Slnko stúpa, s ním i teplota vzduchu, obloha je bez jediného oblaku. Vzduch stojí, všade naokolo poletuje hmyz, včely, čmeliaky i pestrice,  počujeme bzučanie či vrčanie malých letcov. Našťastie čoskoro dosahujeme okraj lesa a pokračujeme v príjemnom tieni. To už vidíme masívnu turistickú rozhľadňu Lipky, náš dnešný hlavný cieľ. Finálny prístup k veži vedie pomedzi mladú lipovú aleju, známu aj ako rodová aleja, keďže stromčeky pred časom spoločne vysadili rodiny z Unína.

Murovaná rozhľadňa tvorí skutočnú dominantu celého okolia. Aby sme dosiahli jej vrcholovú plošinku, musíme opatrne vystúpiť štvoricou kovových rebríkov. Napokon sa však dotýkame ochranného múru a pozeráme si šípky ukazujúce na bližšie i vzdialenejšie krajinné zaujímavosti. Hoci je horúci letný deň, ešte sa nestihol vytvoriť opar, a tak výhľady do širokého okolia sú úchvatné. Nielen na veľkú časť Záhoria a takmer celú Borskú nížinu, no dovidíme i do Rakúska či na Moravu. Z informačného panelu sa dozvedáme, že už v prvej polovici 19. storočia tu stál vyhliadkový pavilón cisára a kráľa Ferdinanda a jeho manželky Márie Anny. Ešte predtým, ako zasadol na trón, v roku 1818 vraj pahorky nad Unínom i osobne navštívil a tešil sa z výhľadu až po Viedeň. „Traduje sa, že na počesť následníka trónu tu vysadili lipy, práve preto sa dodnes lokalita nazýva Lipky,“ vysvetľuje historik Hoferka.

Vynikajúci výhľad z Lipiek bol známy i vojenským stratégom, v roku 1902 sa presne na tomto mieste konali veľké armádne manévre. Zúčastnilo sa ich okolo 100 000 vojakov, ale aj následník trónu František Ferdinand či panovník František Jozef I., dokonca tu vybudovali drevenú pozorovaciu vežu 60 metrov vysokú. Súčasnú turistickú vyhliadkovú vežu dokončili v roku 2014.

 

Stretnutie v lese

Od rozhľadne si robíme krátku odbočku, vstupujeme do bukovo-dubového lesa a po zelenej značke smerujeme k pravekému opevnenému hradisku z doby bronzovej, známemu ako Zámčisko. Nechtiac sme vyrušili menšie stádo sŕn i s mladými. Spomaľujeme, aby sa zvieratá mohli bez stresu vzdialiť. Zrejme oddychovali v tieni a ľudská prítomnosť ich vystrašila. Pohýname sa, až keď po cestičke precupká posledné zaostávajúce srnča. Obchádzame zachované valy, archeológovia našli pri výskume viaceré vzácne bronzové nálezy, ako kopije, dýky či gombíky a ihlice.

Prichádzame na niekdajšiu akropolu hradiska. Dosiahli sme nadmorskú výšku 434 metrov, akýsi ostrov celého kraja a zároveň najvyšší bod unínskeho katastra i celej dnešnej túry. Archeológovia predpokladajú, že dve obdobia rozmachu tohto hradiska ukončili ničivé vyplienenia. Pôvodne sme chceli pokračovať chodníkom ďalej, urobiť si okruh, navštíviť obľúbenú Hošteckú studničku s kaplnkou, a takto sa vrátiť k rozhľadni. Žiaľ, pri Zámčisku prebieha ťažba dreva. Pozorujeme, ako sa pod náporom ťažkého mechanizmu k zemi valí jeden zo stromov, lesný robotník povedľa zase motorovou pílou porciuje statný kmeň. Chodník sa preto stráca a my sa vraciame radšej späť na Lipky.

 

Zradní janičiari

Od vyhliadkovej veže klesáme okrajom lesa južným smerom. Z poľa k nám opakovane dolieha šuchot a my iba môžeme hádať, aký tvor si medzi klasmi razí cestičku. Pred nami sa otvárajú ďalšie široké scenérie  zvlnených lánov, temných borovicových lesov, malokarpatského hrebeňa, no i riedko roztrúsených obcí a po ľavej strane vidíme okresné mesto Senica. Odtiaľto si najlepšie uvedomíme odľahlosť Unína, s ktorou sa museli generácie miestnych popasovať. V dennej tlači z októbra 1922, konkrétne v Slovenských ľudových novinách, sme našli veľavravný článok o tom, ako roľník z Unína potreboval celý deň, keď si chcel vybaviť úradné povinnosti v Skalici.

Unín a jeho okolie si pamätajú mnohé rany, temné obdobia a katastrofy. Historici síce hovoria, že pre svoju geografickú polohu bol Unín v stredoveku neraz uchránený od krvavých nájazdov, zoznam neskorších tragédií je však dostatočne dlhý – v prvej štvrtine 17. storočia dedinu vyplienilo protihabsburské vojsko Gabriela Bethlena, neskoršia kanonická vizitácia spomínala znesvätený unínsky kostol. V roku 1663 zase dedinu napadli a spustošili Turci, ktorí mnohých obyvateľov odvliekli do zajatia. A keď nevyčíňal človek, zabíjala cholera. Tá zdecimovala unínsku populáciu počas 19. storočia niekoľkokrát.

Unínčania si dodnes hovoria príbehy, ktoré sa viažu k tureckému rabovaniu. Keď sa ľudia v strachu o svoj život skrývali v lese, janičiari, znalí miestneho jazyka, vraj na nich volali, že dobyvatelia už odtiahli. Pred časom zase našli v unínskom katastri kuželovitú jamu, kam miestni obyvatelia v časoch nájazdov uskladňovali potraviny a iné zásoby.

 

Blúňaré z Unína

Všade vôkol rastú roztrúsené ovocné stromy, neraz poriadne košaté a vekom rôzne pokrútené. Keď o pár minút prechádzame pod ich korunami, vidíme, že im dominujú slivky. Obyvateľov Unína prezývajú susedia z iných obcí Záhoria blúňaré, práve podľa rozšíreného druhu sliviek, bluní. Mimochodom, unínska slivovica je miestna špecialita, ešte pred prvou svetovou vojnou fungovalo v Uníne až sedem páleníc.

Zostup pod bezoblačnou oblohou končíme pred svetlo omietnutou Kaplnkou svätého Urbana. Vojdeme do chládku kaplnky, pod strieškou poletuje a bzučí pestrá zmes hmyzu, obraz patróna vinohradníkov zase zľahka zahaľuje hustá pavučina. Aj tieto malé tvory sa potrebujú schladiť a skryť sa v rozpálenej krajine.

Ako sa blížime späť do dediny, míňame ešte posledný z množstva charakteristických krížov. Tento kamenný je skutočnou ozdobou záveru našej túry. Osamotený v poli pôsobí starobylo a dôstojne, pekne ladí s zlatistým morom klasov, zatiaľ čo sa pahorky v pozadí vlnia v horúčave.

Náhodné články...

Ilavsko Martina Bocánová, Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Kostol v Hronci Katarína Šuchová

Spišský Jeruzálem Juraj Kucharík

Neboli nájdené žiadne výsledky.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk